I stárnutie je krízou

Starnutie vo vyspelej Európe se stává akútnym demografickým problémom. Malo by v globálnej politickej agende európskych krajín byť jednou z priorít. Jeho dôsledky sa prejavujú veľmi rychle. Je na čase neuhýbať pred realitou. Je zrejmé, že to, akým spôsobom budeme problému starnutia populácie čeliť, bude mať v priebehu nasledovných desaťročí ďalekosiahle dôsledky.

Spôsob riešenia načrtnutej problematiky ovplyvní aj spôsob riešenia ďalších závažných problémov, akými sú napr. rýchle vyčerpávanie vybraných (najmä fosílnych palív), ale súčasne aj drancovanie všetkých druhov surovín Zeme, problémy životného prostredia ľudstva, hrozba šírenia jadrových, biologických a chemických zbraní, nové druhy vysoko sofistifikovaného moderného terorizmu, smrtiace supervíry, extrémne klimatické zmeny, ekonomické a politické dopady globalizáce i výbuchy etnického násila, prípadne aj násilia podmieneného nedostatkom potravín (ktorých produkcia je skoro dostatočná, no potraviny sú nedostupné pre stále sa zvyšujúce ich ceny) v nestabilných štátnych útvaroch.

OSN a UNESCO v svojích materiáloch uvádzajú, že do roku 2050 vzrastie počet obyvateľov Zeme vo veku 65 - 84 rokov v celosvetovom merítku zo 400 miliónov na 1,3 miliardy (trojnásobný nárast), zatiaľ čo počet ľudí vo veku 85 až 99 rokov stúpne z 26 miliónov na 175 miliónov (šesťnásobný nárast) a počet ľudí starších jako 100 rokov sa zvýší zo 135 tisíc na 2,2 miliónov (šesťnásobný vzostup). Je to dôsledok všeobecne lepšej zdravotnej starostlivosti, ale aj zdravšej výživy (platí to ale len pre časť obyvateľov sveta). Vo väčšine európskych zemí súčasne s uvedenými faktormi dochádza k poklesu pôrodnosti. Americký autor P. J. Buchanan v knihe Smrt Západu (český preklad: L. Bednař, Mladá Fronta 2004) pripomíná: „Dnes je v 17 europských zemiach vyšší počet úmrtí ako narodení – vyšší počet rakví ako kolísok". Pritom existujú údaje, že ešte pred dvadsiatymi rokmi bola svetová miera pôrodnosti (tj. počet živo narodených detí na jednu ženu) 5,0, čo je zároveň historický normál. Keďže aj počet obyvateľov Európy permanentne, i keď pomaly, rástol (a to i napriek 2 vojnovým kataklizmám, ktoré postihli Európu v 20. storočí). Je logické, že aj v tejto časti sveta miera pôrodnosti bola vyššia ako 2, ktoré číslo predstavuje prostú reprodukciu obyvatelstva. Od tej doby došlo k poklesu celosvetového priemeru na hodnotu 2,7. V rozvinutých zemiach Európy sa jedná dokonce o hodnotu 1,6 (v Nemecku poklesla na 1,3). Jednou z príčin je posúvanie materstva do stále vyššieho veku, pričom pokus o oplodnenie sa často dostáva do časovej tiesne. Pokiaľ nedôjde k zmene k lepšiemu, v Európe a Japonsku sa očakáva zníženie stavu populácie na polovicu ešte pred koncom 21 storočia!

V roce 1950 patrilo 7 z 12 nejľudnatejších zemí do kategórie rozvinutých zemí. Boli to: Spojené štáty, Rusko, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. Podia prognóz OSN zostanú na tomto zozname do roku 2050 len Spojené štáty americké. Tie ostatné z prezentovaného zoznamu nahradí Nigéria, Pakistan, Etiópia, Kongo, Mexiko a Filipíny.

Pravdepodobne najpredvídatelnejším dôsledkom priepastných rozdielov v plodnosti a populačnom raste medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami bude rastúcí záujem o zahraničných pracovníkov zo strany "starších" a bohatších spoločností, které tým budú čelit nedostatku pracovných síl. Dôjde k veľkej medzikontinentálnej migrácii, ktorá už začala. A nakoľko imigranti bývajú obvykle mladí a často so sebou prinášejú zvyklosti domácích kultúr a s tým súvisiacu i výrazne vyššiu pôrodnosť, v dôsledku čoho ich podiel v spoločnosti bude rýchle narastať. V  europských zemiach s vysokým životným štandardom (Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Španielsko) mimoeurópsky prisťahovalci predstavujú už dnes približne 10 % populácie. V tomto počte je 10 - 13 miliónov moslimov prevažne v predproduktívnom a produktívnom veku.

Předpokládá se (kvalifikovaný odhad OSN) že v Nemecku bude počet cudzincov predstavovať v roku 2030 už celých 30 %, a v mestách ako je Mníchov alebo Frankfurt, ich bude viacej ako polovica. Už dnes sme svedkami stretu kultúr podmienený migráciou málo adaptabilních prisťahovalcov z Ásie a Afriky do Európy. Je čím ďalej tým obtiažnejšie až nemožnejšie asimilovať imigrantov a ujednotit, resp. dospieť k  vzájomnému tolerovanou kultúrnych, spoločenských a náboženských vžitých návykov jednotlivých skupín obyvateľov. Ako príklad polyetnickej spoločnosti, a týká sa to i náboženstva, nám môže poslúžiť povojnový vývoj na Balkáne. K pomalej "balkanizácii" dochádza dnes prakticky v celej strednej a západnej Európe. Hrozí nebezpečie konfliktov, počínajúc snahami o členenie existujúcich štátnych útvarov. Podľa etnických skupinových záujmov môže dôjsť k ovplyvňovaniu parlamentných volieb v štátoch s vysokým podielom imigrantov. Tyto problémy môžu prerastať až v občianske nepokoje, prípadne i vojny.

Zvyšujúce sa množstvo obyvateľov Zeme a súčasné globálne starnutie populácií v rozvinutých zemiach Európy môže vyvolať dalšiu krízu, ktorá zachváti nielen celosvetovú ekonomiku, ale môže viesť i k výrazným demografickým zmenám vyvolaných práve úbytkom populácie autochtonných etník Starého kontinentu.